Výskumný ústav vodného hospodárstva

Hydrotechnické laboratóriá Výskumného ústavu vodného hospodárstva (VÚVH) merali napríklad aj sily pôsobiace pri jedinečnom otáčaní mosta Apollo počas jeho osádzania. V obrovských halách laboratórií sa v súčasnosti nachádza päť modelov rôznych vodných tokov. Okrem Dunaja skúmajú pracovníci ústavu aj model Čiližského potoka, ktorý je vybudovaný pre potreby revitalizácie potoka a Čiližských mokradí či dva modely pre vývoj protipovodňovej ochrany Banskej Bystrice. Najnovším prírastkom je model úseku Moravy, ktorý je súčasťou projektu revitalizácie jej ramien. „Revitalizácia ramien sa robí postupne, to čo bolo na začiatku skúmané, je už aj v praxi zrealizované. V súčasnosti robíme ďalšie ramená,” vysvetľuje vedúci VÚVH Dušan Abaffy.

Riešili aj Gabčíkovo

Vo VÚVH boli odskúšané všetky vodné diela, vybudované na Slovensku. Pomocou 3D modelov tu ako prvé testovali vodné dielo Dobšiná. Laboratóriá prehodnocovali aj všetky vodné diela, budované na toku Váhu, ktoré dnes tvoria tzv. Vážsku kaskádu. Najzložitejším však podľa pracovníkov ústavu bolo testovanie súvisiace s budovaním vodného diela v Gabčíkove. Vyžiadalo si odskúšanie až dvadsiatich alternatív situačného riešenia.

Množstvo vody ako pre Petržalku

Budova VÚVH bola v poslednom čase spomínaná v súvislosti s výmenou pozemkov pod PKO. Ako na poslednom mestskom zastupiteľstve informoval primátor Milan Ftáčnik, mesto má naďalej zámer výmeny pozemkov pod PKO za lokalitu VÚVH. „Chceme naďalej diskutovať o zámene, ktorá by znamenala zachovanie PKO a premiestnenie zámerov investora do susednej časti, teda do lokality VÚVH,” informoval primátor. „Ministerstvo životného prostredia sa stavia k tejto otázke pozitívne, ale musí byť toto pracovisko adekvátnym spôsobom nahradené, a to ešte pred tým, ako by sa toto malo zrušiť,“ vyjadril sa minister životného prostredia Józef Nagy, „pokiaľ sa toto splní, tak Ministerstvo životného prostredia nemá výhrady k takejto výmene,“ dodal. Hydrotechnické laboratóriá však nie je jednoduché premiestniť. Takéto zariadenie potrebuje veľký prísun vody. Pod samotnými laboratóriami sú obrovské nádrže. „Dnes sem ide toľko vody, koľko ide do Petržalky,“ vysvetľuje Juraj Brtko, generálny riaditeľ VÚVH. „Podľa mňa je zbytočné to tu búrať a stavať niekde inde, keď je to tu funkčné,“ dodáva Brtko. VÚVH je jedinečným komplexom nie len v kontexte Slovenska, ale aj Európy, podľa slov Juraja Brtku má ústav 25 % činnosti v zahraničných projektoch. Ako pobočka českého Ústavu vodného hospodárstva vznikol už v roku 1920 a ako samostatná pobočka funguje od roku 1951 – v týchto dňoch ústav oslavuje svoje 60. narodeniny.

Originál článku nájdete v novinách Bratislavský kuriér číslo 21/2011