Výskumný ústav vodného hospodárstva

English Slovensky


Stručne z histórie

výskumný ústav vodného hospodárstva

z histórie

 Po 2. svetovej vojne vznikla na Slovensku potreba vybudovať vodné hospodárstvo – zabezpečiť dostatok kvalitnej vody pre najrôznejšie účely, výstavbou vodných diel zabezpečiť energiu, chrániť krajinu pred veľkými vodami, chrániť toky pred znečisťovaním odpadovými vodami ap. V dôsledku rozbiehajúcej sa industrializácie a urbanizácie preto vláda v decembri 1948 uložila vypracovať Štátny vodohospodársky plán, ako základný dokument pre rozvoj vodného hospodárstva krajiny.

Aj v tejto súvislosti bola 9. januára 1951 zriadená v Bratislave pobočka pražského Výskumného ústavu vodohospodárskeho. Zakladateľom a prvým riaditeľom ústavu bol významný hydrológ európskeho formátu, akademický profesor Ing. Oto Dub, DrSc.

Roku 1958 bola dokončená výstavba budovy na brehu Dunaja, kde sa sústredili výskumné pracoviská ústavu, dovtedy rozmiestnené na viacerých miestach Bratislavy. Patrilo sem aj rozsiahle hydraulické laboratórium, zriadené vo dvoch halách bývalého výstavného areálu Dunajských veľtrhov. Postupne sa vybudovalo tiež 13 externých výskumných a poloprevádzkových staníc na celom Slovensku.

Najvýznamnejším vedeckovýskumným pilierom VÚVH bol v začiatkoch odbor hydrotechniky. Vypracoval celý rad štúdií, ktoré boli podkladom pre projektovanie a výstavbu veľkých hydroenergetických a vodohospodárskych diel najmä v 50. a 60. rokoch minulého storočia. Pre vodné dielo Gabčíkovo – Nagymaros boli na VÚVH postavené desiatky modelových zariadení a riešené stovky výskumných úloh. VÚVH bol tiež už v polovici 60. rokov zarovno so svetovým trendom vo využívaní analógových počítačov a v matematickom modelovaní  - je autorom na svete prvého publikovaného matematického modelu morfologického vývoja toku.

V 60-tych rokoch rástli nároky na zásobovanie pitnou vodou a zároveň bol čoraz akútnejší problém znečisťovania vôd. Na ústave sa začala venovať pozornosť otázkam vodárenstva; formovali sa útvary čistoty, úpravy a ochrany vôd. Ústav zmapoval kvalitu vôd slovenských tokov a zdroje znečistenia, čo umožnilo vypracovanie prvej mapy čistoty slovenských riek. Podobne výrazným počinom bol multidisciplinárny projekt 14 pracovísk z vtedajšej ČSSR Ochrana vôd pred znečistením ropou a produktmi ropy, v rámci ktorého bol VÚVH hlavným riešiteľským i koordinačným pracoviskom. Pozornosť sa rovnako venovala podzemným vodám. Úloha Vodné zdroje na Žitnom ostrove a ich ochrana pred znečistením vyústila v 70. rokoch do Plánu komplexného využitia a ochrany vôd Žitného ostrova - s možnosťou využitia rádovo 18 000 l.s-1 kvalitnej pitnej vody bez predchádzajúcej úpravy.

Neodmysliteľnou súčasťou práce VÚVH je analýza vody. K prvým úlohám patril vývoj a aplikácia metód na stanovenie CHSK a síranov, ako aj organických a anorganických látok. V 70. a 80. rokoch sa detailnejšie rozpracovalo stanovenie rôznych polutantov. Postupne sa zaviedli nové metódy v organickej stopovej analýze. V 80. rokoch sa dostala do popredia plynová chromatografia. Pre 90. roky bol charakteristický rozmach inštrumentálnych techník ako izotachoforéza, spektrofotometria, iónová chromatografia, atómová absorbčná spektrofotometria s indukčne viazanou plazmou alebo gamaspektrometria.

Dlhú tradíciu na VÚVH má aj mikrobiológia či hydrobiológia. Z vedeckovýskumného snaženia VÚVH vzišlo napríklad nové originálne myslenie v rámci biologického hodnotenia vôd. Nadčasovou bola práca Saprobiológia Dunaja - výsledky, metodika a interpretácia hodnôt sú dodnes aktuálne. Správne smerovanie hodnotenia kvality vody spred tridsiatich rokov potvrdzujú aj súčasné nariadenia EÚ.

Všetky hydroanalytické činnosti sa postupne sústreďovali do jedného celku a v roku 1997 bolo zriadené Národné referenčné laboratórium pre oblasť vôd na Slovensku, ktoré okrem analytickej činnosti a vývoja nových metód vykonáva aj najvyšší audit a zabezpečuje harmonizáciu s krajinami EÚ.