Informácie o VÚVH

Výskumný ústav vodného hospodárstva nadväzuje na tradíciu  spoločného československého ústavu, ktorý bol založený v Prahe ako „Statní ústav hydrologický“ v roku 1919. Bol jeden z prvých vedeckých ústavov v spoločnom štáte Čechov a Slovákov. Neskôr sa transformoval na Výzkumný ústav vodohospodářský (VÚV), kde spolupracovali českí a slovenskí vedci z oblasti hydrológie, hydrauliky a kvality vôd. V roku 1951 bola akademikom Prof. Ing. Dr. Oto Dubom, DrSc., založená pobočka VÚV v Bratislave: Výskumný ústav vodného hospodárstva (VÚVH). Výskumné činnosti sa sústredili na oblasti hydrológie, hydrotechniky a kvality vôd. K osamostatneniu ústavu na Slovensku došlo v roku 1968, keď bol Výskumný ústav vodného hospodárstva v Bratislave transformovaný na štátnu rozpočtovú organizáciu  rezortu Ministerstva lesného a vodného hospodárstva. Po roku 1995 prešiel ústav pod Ministerstvo životného prostredia SR ako štátna príspevková organizácia.

V prvých rokoch pôsobenia ústavu boli výskumné činnosti zamerané na hydrauliku objektov a hydrológiu povrchových a podzemných vôd. Výskum súvisel najmä s výstavbou mnohých vodných diel na Slovensku. Ich výstavbe predchádzal hydraulický výskum v laboratóriách VÚVH. V roku 1958 bola dokončená výstavba prevádzkovej budovy na ľavom brehu Dunaja. Tu sa sústredili výskumné pracoviská ústavu, dovtedy sídliace na viacerých miestach Bratislavy. Hydraulické laboratóriá sa rozšírili o externé pracovisko (Vajnory), kde sa vykonával hydraulický výskum zložitých vodohospodárskych sústav veľkých rozmerov. 

Aplikovaný výskum v oblasti hydrauliky tokov a objektov sa v tomto období sústredil na pripravované vodné diela (napr. Vážska kaskáda, Veľká Domaša). V 70-tych rokoch sme sa venovali projektu návrhu VD Liptovská Mara. V 80-90-tych rokoch sa vykonával hydraulický výskum návrhu dispozičného riešenia a objektov VD Gabčíkovo, neskôr aj VD Čunovo. Medzi významné osobnosti v oblasti hydrotechnického výskumu patrili Rohan, Čábelka, Brachtl, Komora, Sikora, Parikrupa, Gabriel, Grund, Štich, Kališ, Sumbal.  Výsledky ich výskumu boli uznávané aj vo svete a preto sa v laboratóriách VÚVH navrhovali a posudzovali aj také veľké stavby ako VD Samara v Iraku, VD Mangla v Pakistane a ďalšie. 

Súbežne sa realizoval aj teoretický výskum niektorých hydraulických parametrov, napr.: odporové súčinitele vegetácie, drsnosť balvanitých sklzov (Vincent), tvarové súčinitele objektov hatí (Laco), ale aj fyzikálnych procesov: ľadové úkazy (Brachtl), transport sedimentov (Štich a Kališ). Špecifickej oblasti strojnej hydrauliky potrubí a uzáverov sa venoval Žajdlík.  S rozvojom výpočtovej techniky sa začali využívať numerické modely 1D a 2D, ktoré umožnili simulácie rôznych procesov, napr.: hladinového režimu, transformácie povodňových prietokov vrátane prielomových vĺn, transportu sedimentov, morfologického vývoja riek a vodných nádrží, atď. Využívali sa výpočtové programy zostavené kolektívom autorov: Gabriel, Kališ, Harton, Květoň, Lahoda, Bačík, Kľúčovská a ďalší.

V oblasti hydrológie a riečnej morfológie sa výskum spočiatku sústredil na rieku Dunaj. Išlo najmä o zabezpečenie plavby a protipovodňovej ochrany, neskôr o riešenie vodohospodárskych problémov spojených s výstavbou VD Gabčíkovo (Szolgay, Náther). Výskum sa postupne rozšíril aj na ďalšie rieky Slovenska. V 60-tych rokoch Ján Szolgay založil na VÚVH prvé a dodnes jediné pracovisko kvantitatívnej morfológie tokov a vodných nádrží v SR. Na výskum transportu splavenín Dunaja zo 60-tych rokov nadviazalo hodnotenie zmien režimu sedimentov z obdobia 1998-2006. Výsledky tohto výskumu sú aj z dnešného pohľadu unikátne. Ďalšie činnosti sa sústredili na posúdenie zanášania vodných nádrží (edícia: Erózno-sedimentačné atlasy slovenských nádrží) a zhodnotenie antropogénnych vplyvov na morfologický vývoj riek (Hydromorfologické atlasy slovenských riek, Hron, Nitra, Morava, Dunaj).

Činnosti v oblasti hydrológie povrchových vôd sa orientovali najmä na posúdenie režimu povodňových prietokov  slovenských riek, prehodnotenie manipulačných poriadkov VD (Venecianerová, Procházka, Benický) a teplotný a ľadový režim riek (Stančíková). Odbor hydrológie sa významne podieľal na aktivitách Medzinárodného Hydrologického Programu (IHP UNESCO) v oblasti výskumných činností spojených s národnými, regionálnymi a globálnymi problémami vodného hospodárstva. Experimentálny výskum vertikálnej hydrologickej bilancie sa dlhodobo vykonával na výskumných staniciach v Žihárci a Senci (Petrovič, Gavenčiak). Kvantitatívny režim podzemných vôd v interakcii s povrchovými vodami (Mišút, Supek, Lindtner, Grandtnerová) sa spočiatku skúmal v súvislosti s výstavbou vodných diel, neskôr aj v súvislosti s rôznymi problémami vodného hospodárstva.

Požiadavky na hodnotenie kvality vôd a výskum v tejto oblasti vystúpili do popredia v  období 50-tych rokov v súvislosti s industrializáciou Slovenska. Priekopníkom v tejto oblasti bol profesor Boško, ktorý začal budovať pracovisko pre odbery vzoriek vôd a ich analýzy pôvodne na Štátnom hydrologickom ústave v Bratislave. Pracovisko postupne vykonávalo kompletné rozbory vôd z hľadiska biologických, chemických a mikrobiologických ukazovateľov pre hodnotenie vôd. Tím výskumníkov už na pobočke VÚV (Sokolíková, Antoničová, Bogatyrev, Antonič, Jacko, Šterbová, Onderíková, Janáková, Stankovič, Gambatý, Biliková a ďalší) postupne mapoval kvalitu vôd Slovenska. Neskôr sa jednotlivé problematiky rozdelili na odpadové vody, povrchové a podzemné vody, biológiu a mikrobiológiu. 

Výskyt ropných látok vo vode bol jedným z významných problémov v období 60 až 70-tych rokov. Neskôr bol výskum zameraný aj na vývoj kvality vôd súvisiaci s výstavbou vodných nádrží, ale aj na sledovanie znečistenia z priemyslu a z poľnohospodárstva. Samostatné analytické pracovisko neexistovalo, avšak v oddeleniach sa postupne vypracovávali analytické postupy aj pre iné znečisťujúce látky vo vodách a v sedimentoch. K riešeniu týchto problémov prispeli najmä Lehocký, Draková, Hässler, Zekeová, Hanzlíková, Rippa, Rothschein, Németh. Analytika postupne prerástla oddeleniami až do vytvorenia odboru Hydroanalytických laboratórií, z ktorého bolo v 1996 vytvorené Národné referenčné laboratórium pre oblasť vôd na Slovensku.

V súčasnej dobe je VÚVH ústrednou vedeckovýskumnou inštitúciou pre odvetvie vodného hospodárstva s celoslovenskou pôsobnosťou zameranou na zabezpečovanie úloh aplikovaného výskumu v oblasti vodného hospodárstva a riešenie vodohospodársko-ekologických problémov v celom komplexe. VÚVH sa riadi štatútom, ktorý vymedzuje predmet činností a organizačným poriadkom ústavu, ktorý špecifikuje zásady a úrovne riadenia a organizačné členenie ústavu. Rozsah problematiky v oblasti vôd, ktorou sa ústav zaoberá umožňuje riešenie aj širšie zameraných interdisciplinárnych vedecko-výskumných projektov. VÚVH zabezpečuje činnosti v oblastiach:

• vedecko-výskumných, vývojových, metodických a expertíznych činnostiach v odboroch  hydrológie povrchových a podzemných vôd, riečnej morfológie, hydrauliky tokov a objektov, revitalizácie a obnovy riečnych systémov a mokradí, kvality podzemných a povrchových vôd, technológií čistenia odpadových a úpravy pitných vôd
• implementácie EÚ legislatívy v oblasti vôd a vodného hospodárstva pre zabezpečenie plnenia požiadaviek vyplývajúcich z európskych smerníc, vrátane koordinácie
• výkonu funkcie Národného referenčného laboratória pre oblasť vôd na Slovensku, v zmysle platnej legislatívy 
• ekológie a ochrany vodných ekosystémov
• manažmentu  povodí a plánovania vo vodnom hospodárstve
• skúšobníckej, kalibračnej a overovacej činnosti
• informačného systému vo vodnom hospodárstve
• odborného poradenstva, vzdelávania, publikačnej a vydavateľskej činnosti.

Významnou súčasťou VÚVH sú činnosti vykonávané v Hydraulickom laboratóriu a Národnom referenčnom laboratóriu pre oblasť vôd na Slovensku. Mnohé vedecko-výskumné činnosti VÚVH sú v rámci SR jedinečné a nezastupiteľné.

Hydraulické laboratórium VÚVH ako jediné na Slovensku poskytuje možnosti pre aplikovaný hydraulický výskum riečnych systémov a objektov na tokoch s využitím fyzikálnych modelov strednej i veľkej mierky. V rámci  Hydraulického laboratória ústav disponuje dvomi halami. Hala 1 má rozmery: 90 m x 23 m (využiteľná plocha 12,5 m x 68 m, max. prietok 600 l/s). Hala 2 má rozmery: 41 m x 24 m ( využiteľná plocha 8 m x 20 m, max. prietok 300 l/s, sklopný žľab: 1 m x 25 m).  Kalibračné laboratórium vodomerov a prietokomerov je súčasťou haly 1 s merným žľabom dĺžky L= 68 m. Vykonávajú  sa tu akreditované a autorizované  merania  v súlade s platnou legislatívou SR a medzinárodnými systémami kvality. 

V hydraulickom laboratóriu sa vykonáva výskum dynamiky prúdenia a transportu sedimentov v riečnych systémoch. Fyzikálne modely sa využívajú na výskum a posúdenie hydraulických podmienok vodohospodárskych objektov a prehodnotenie ich bezpečnosti. Analýzy a posúdenie podmienok prúdenia vôd a transportu sedimentov na vodných tokoch sa vykonávajú za účelom overenia stavu protipovodňovej ochrany, overenia účinnosti a optimalizáciu scenárov navrhovaných revitalizačných schém a/alebo posúdenie vplyvu vodohospodárskych opatrení na podmienky prúdenia a morfológiu riečneho dna.

Národné referenčné laboratórium pre oblasť vôd na Slovensku využíva najnovšie prístrojové vybavenie a postupy pre výskum znečistenia povrchových a podzemných vôd. Je metodickým centrom  a preto zabezpečuje metodické usmernenie pre ďalšie organizácie pôsobiace v rezorte. Národné referenčné laboratórium pre oblasť vôd na Slovensku sa zaoberá výskumom, komplexnou analýzou zloženia a znečistenia rôznych typov vôd a súvisiacich matríc, mikrobiológie vôd a štúdiom vôd na základe indikačných schopností vodných spoločenstiev. 

Terénny prieskum je viazaný na konkrétne úlohy a projekty, ktoré súvisia s problematikou monitorovania povrchových a podzemných vôd, riečnych procesov a hydromorfológie riek a vodných nádrží, dynamiky prúdenia a prietokového režimu riek vo vzťahu k rôznym typom antropogenického ovplyvnenia. V oblasti morfológie riek a vodných nádrží je to najmä zameranie topografie koryta a inundácie a súvisiace fyzikálne procesy. Terénne práce, merania a pozorovania sú aj súčasťou dlhodobých, komplexných programov monitorovania ako aj špecificky zameraného cieleného monitoringu povrchových a podzemných vôd. Vykonávajú sa s najnovším prístrojovým a technickým vybavením vrátane využívania diaľkového prenosu dát.

Výskum transportu sedimentov sa vykonáva v nadväznosti na výsledky výskumu, ktorý sa realizoval na v 60-tych rokoch minulého storočia na Dunaji a vychádza z priamych meraní prietoku splavenín a plavenín.  Koncom 90-tych rokov a v období 2006 – 2008 sa vykonali série meraní prietoku splavenín na Dunaji a Morave s lapákmi typu: švajčiarsky a Helley Smith (VÚVH modifikácia) a série celo-profilových meraní prietoku plavenín. V súčasnej dobe sa plaveninový režim Dunaja sleduje klasickou metódou integračných odberov (most Lanfanconi), ale aj progresívnymi metódami s využitím laserových prístrojov (s kontinuálnym záznamom meraných hodnôt), ktoré sú súčasťou medzinárodnej siete pozorovacích staníc na Dunaji.