Pri ochrane vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov sa sústreďujeme na problematiku zníženia znečistenia vôd z poľnohospodárskych činností a zabránenie ďalšiemu znečisteniu. Požiadavky, ktoré je potrebné v tejto oblasti spĺňať sú formulované v smernici Rady 91/676/EHS (dusičnanová smernica). VÚVH ako organizácia poverená MŽP SR vykonáva technickú koordináciu implementácie dusičnanovej smernice na Slovensku, v spolupráci s odbornými organizáciami. Pri hodnotení znečistenia dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov využívame výsledky monitorovania kvality vody a predikcie jej vývoja do budúcnosti. Vykonávame pravidelné prehodnocovanie zraniteľných oblastí, v ktorých je potrebné uskutočňovať opatrenia stanovené zákonom o hnojivách a poskytujeme odporúčania pre správnu poľnohospodársku prax, ktorá sa vykonáva na dobrovoľnej báze aj mimo zraniteľných oblastí.
Drone spraying fertilizer on vegetable green plants. Futuristic technologies of the future. Generative AI

Kvalita vôd v poľnohospodárskych oblastiach. Pravidelne hodnotíme kvalitu podzemnej a povrchovej vody vo vzťahu k vplyvu používania poľnohospodárskych hnojív, ako aj krátkodobé zmeny a dlhodobý vývoj znečistenia podzemnej a povrchovej vody dusičnanmi a ďalšími dusíkatými látkami, zlúčeninami fosforu (vo vzťahu k eutrofizácii povrchových vôd, procesom erózie pôdy). V prípade zistených vysokých koncentrácii týchto znečisťujúcich látok sa zameriavame na preukázanie príčin a navrhujeme riešenia s cieľom dosiahnutia súladu s normami kvality podzemnej vody. Výsledky o kvalite vody, poľnohospodárskom vplyve a rozsahu zraniteľných oblastí sú súčasťou správ o stave implementácie smernice Rady 91/676/EHS, ktoré sú predkladané za 4-ročné obdobie Európskej komisii a následne zverejnené.

VÚVH zodpovedá za vymedzenie zraniteľných oblastí, t. j. vysoko rizikových území z hľadiska znečistenia podzemnej a povrchovej vody dusičnanmi, ktoré by mohli byť zasiahnuté v prípade nerealizovania Programov hospodárenia na predchádzanie a zníženie znečistenia vôd dusičnanmi a pravidelne zabezpečuje ich aktualizáciu. V zraniteľných oblastiach platia osobitné podmienky a sú uplatňované opatrenia, na ktorých tvorbe sa spolupodieľame s cieľom zabezpečenia ochrany vôd. Aktuálne platné zraniteľné oblasti sú uvedené v nariadení vlády SR č. 174/2017 Z. z.

znecistenie vod polnohospodarskou cinnostou

Revízie zraniteľných oblastí SR

Dusičnanová smernica vyžaduje od členských štátov zraniteľné oblasti kontrolovať a podľa potreby revidovať alebo rozširovať ich vymedzenie minimálne každé 4 roky, tak aby sa zohľadnili aj zmeny a skutočnosti, ktoré nebolo možné v čase ich identifikácie a vymedzenia predvídať.

Revízia zraniteľných oblastí v roku 2020

Na základe navrhnutého metodického postupu, ktorý sme vypracovali v spolupráci s SHMÚ bola v roku 2020 realizovaná revízia zraniteľných oblastí. Východiskovými podkladmi pre ich revíziu boli predovšetkým výsledky z monitorovania kvality podzemných a povrchových vôd. Ďalšími dôležitými podkladmi boli napríklad informácie o využívaní krajiny, hydrologických pomeroch, stave a zraniteľnosti vôd, zdrojoch znečisťovania pomáhajúce odlíšiť pôvod znečistenia a vypočítané bilancie na určenie dominantného zdroja znečisťovania.

Celkový počet zraniteľných oblastí SR sa po revízii zvýšil o 51 obcí oproti počtu obcí, ktoré vstupovali do prehodnotenia, z pôvodných 1 344 na 1 395 s výmerou využívanej poľnohospodárskej pôdy 12 336,18  km2. Výsledky revízie sú premietnuté do novelizácie nariadenia vlády SR č. 174/2017 Z. z., ktorým sa ustanovujú citlivé oblasti a zraniteľné oblasti v znení nariadenia vlády SR č. 62/2022 z 2. marca 2022.

Revízia zraniteľných oblastí v roku 2016

Revízia vymedzenia zraniteľných oblastí na Slovensku bola spracovaná na základe aktualizovanej metodiky z roku 2012, pričom v rámci tejto revízie bola detailne rozpracovaná aj časť týkajúca sa povrchových vôd.

Výsledkom bolo zníženie počtu obcí vymedzených ako zraniteľné oblasti SR na 1 344 s výmerou poľnohospodárskej plochy 12 986,62 km2. Hlavným dôvodom na vyradenie jednotlivých obcí zo zraniteľných oblastí boli najmä dokumentované veľmi nízke koncentrácie dusičnanov v monitorovaných objektoch v týchto lokalitách, ktoré naviac vykazovali aj dlhodobo klesajúci alebo stabilný trend vývoja dusičnanov. Výsledky revízie sú premietnuté do novelizácie nariadenia vlády SR č. 174/2017 Z. z., ktorým sa ustanovujú citlivé oblasti a zraniteľné oblasti.

Revízie zraniteľných oblastí pred rokom 2016

Vo fáze príprav na implementáciu dusičnanovej smernice, boli v rokoch 2001 – 2003 pre stanovenie rozsahu zraniteľných oblastí v SR vypracované štúdie a analýzy existujúceho stavu obsahu dusičnanov a dusíkatých látok vo vodách v SR a následne bol určený rozsah týchto oblastí.

Takto stanovené zraniteľné oblasti boli v roku 2003 schválené vládou Slovenskej republiky v nariadení vlády SR č. 249/2003 Z. z., neskôr nahradenom novším nariadením vlády SR č. 617/2004 Z. z., ktorým sa ustanovujú citlivé oblasti a zraniteľné oblasti, s účinnosťou od 1. januára 2005. Za zraniteľné oblasti boli ustanovené poľnohospodársky využívané plochy v katastrálnych územiach 1 524 obcí s celkovou plochou 14 617,85  km2.

V rokoch 2008 a 2012 boli vykonané revízie zraniteľných oblastí, ktoré ale neboli implementované do legislatívy Slovenskej republiky.